Registrovat
Přihlášení
nebo
Ztracené heslo?
Na úvodní stránku Na úvodní stránku
Československá bibliografická databáze
Registrovat

Na fašírky mi nesiahaj / Listy Emilovi

100%
5 1
Hodnotit lze až po přihlášení
Profil knihy je v jiném jazyce
Zavřít Chcete knihu okomentovat, hodnotit či ji uložit do svého knižního seznamu? Začnete zde

Na fašírky mi nesiahaj  / Listy Emilovi
Autor:


Nejnovější vydání:
Forza Music - 2012
ISBN: 978-80-89359-35-6
Počet stránek: 1
Sdílet
  Facebook   Twitter   Zobrazit adresu   Poslat e-mailem
Kde kniha žije?
v oblíbených 0x v oblíbených
v přečtených 1x v přečtených
v knihovně 1x v knihovně
k přečtení 0x k přečtení
právě čte 0x právě čte
si přeje 0x si přeje
Skrýt  

Všechny obaly

Skrýt  

Všechna vydání knihy

Nakladatelství (rok) ISBN Počet stránek Poznámka
Forza Music (2012) 978-80-89359-35-6 1

Dva roky sa čitatelia .týždeň mohli zabávať (a zamýšľať) nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca, po novom hospica, svojmu spolužiakovi Emilovi. Herec, dramatik a textár Milan Lasica v nich cez postavu fiktívneho dôchodcu Emila zhrnul v skratke a s humorom jemu vlastným polstoročie našich dejín.
Štyri rozhovory dvoch starnúcich priateľov hry Na fašírky mi nesiahaj nadväzujú na najlepšie tradície rozhovorov dvojice Lasica+Satinský. Satinský je napokon prítomný aj ako spoluautor jednej zo štyroch častí textu hry. (Telefón z roku 1966) Cez dialógy priateľov z mladosti si zaspomíname, zahundreme, ale aj sa zasmejeme nad každodennými absurditami v živote, ktoré nám účinne pomáha prekonať práve zdanlivo banálny rozhovor.

(více)  

Komentáře



Nové komentáře můžete vkládat po přihlášení | Nemáte zde účet? - Rychlá registrace

prkali
  30. 10. 2016, 12:40
Emil,
jako? Jako vždy? Počúvaj (to je divné, že "počúvaj", keť ti píšem, že?) ale nevadí, nebudem predsa písať, že "čítaj". Takže počúvaj, Emil, u nás v starobinci je jeden rozumbrada, ktorý všetko vie a dost ma tým serie, a ten mi povedal, že "jako" neni správne po slovensky. A jak som mu povedal "jako že neni"? A on mi na to povedal, že nielen "jako" ale aj "neni" neni správne. Že správne je "ako" a "nie je". a ja som mu povedal "ale šak tak sa hovorí". A on povedal, že nie "šak", ale "však". Takto sa na staré kolená učím správnu slovenčinu.
Čtec
100% 100% 100% 100% 100%
  6. 11. 2016, 18:45
Listy Emilovi jsou přesně tou knížkou, kterou stojí hrozné přemáhání odložit, vstát a začít něco dělat. Už už ... a zase otočím stránku a jede se dál. Tím, že jednotlivé dopisy jsou kraťoučké, je to ještě horší... Ovšem chápal bych, kdyby mladší čtenáře, kteří nemají osobní zkušenosti s minulým režimem - a starobinec v nedohlednu - zas tolik nebavila. My starší máme výhodu. Více víme "vo co gou" :-)

Malá ochutnávka (úryvky):

"Skrátka - nudíme sa. Vždy som túžil prežiť záver života v kľude, ale že to bude taká nuda, som netušil. ..... Pajdušáková ma stále nahovára, aby som sa preháňal po internete, ale nechce sa mi. Jednak nemám chuť vysedávať pred obrazovkou práve s Pajdušákovou, jednak som si raz pozrel ohlas čitateľov a poviem ti úprimne, tak svinsky sme sa nevyjadrovali ani na vojne a to je čo povedať. Na druhej strane som sa aj trochu poučil. Zistil som, že existujú aj horšie nadávky ako "chuj". To ma dosť zaujalo."

"(Podľa Pajdušákovej) to najdôležitejšie je, že tam môžeš napísať čo chceš, nemusíš sa podpísať (alebo sa podpíšeš Jožo z Trnavy a pritom si Fero z Trenčína) a ono to na tom internete vyjde a strhne sa debata na primeranej úrovni. Väčšinou si tam nadávajú. To sa volá internetová diskusia."

"Galovič, ktorý k nám do starobinca prišiel nedávno, je schopný spochybniť všetko... Minule napríklad povedal, že naša premiérka nie je žena, že je to preoblečený Dzurinda. Keď som zapochyboval a povedal mu, že Dzurinda má fúzy a že je menší ako ona, povedal, že si fúzy lepí. To, že je menší, vysvetlil tak, že ako premiérka nosí vysoké opätky. Keď som sa ho opýtal, ako je možné, že niekedy sú na verejnosti obaja spolu, mávol len rukou a povedal, že dnes je možné všetko. Pajdušáková mu uverila, každý deň sa díva na správy a prináša nové dôkazy. Včera povedala, že Dzurindovi vytŕčal z aktovky kúsok blond parochne. Opýtal som sa jej, prečo sa dnes neoholila. Urazila sa a povedala, že som chrapúň a vďaka takým ako ja to vyzerá tak ako to vyzerá."

"Vyšiel som spod bráničky a vtedy sa to stalo. Po ulici sa medzi chodcami (väčšinou Japoncami) prechádzala úplne nahá blondínka. Japonci ju, pravdaže, fotili a našinci sa okúňali. Fakt. Zdôrazňujem, že bola úplne neodetá, dokonca aj neobutá. Bola bosá. A to miesto, ktoré sa odborne nazýva Venušin pahorok, mala depilované, skrátka, aby ti to bolo jasné, bola tam vyholená. Mala veľmi peknú, štíhlu postavičku, ale ako vyzerala v tvári, som si nestačil všimnúť, lebo až ta som sa neprepracoval. Zmizla tak náhle, ako sa objavila. Bolo to ako v rozprávke. Na druhý deň písali v novinách, že to bola Češka, ktorú to baví. Kde by sme boli bez Čechov!"

"Emil, ozvi sa, som na dne."