Registrovat
Přihlášení
nebo
Ztracené heslo?
Na úvodní stránku Na úvodní stránku
Československá bibliografická databáze
Registrovat

Bodka - Fejtóny 2003 - 2006

0%
0 0
Hodnotit lze až po přihlášení
Profil knihy je v jiném jazyce
Zavřít Chcete knihu okomentovat, hodnotit či ji uložit do svého knižního seznamu? Začnete zde

Bodka - Fejtóny 2003 - 2006
Autor:


Nejnovější vydání:
Forza Music - 2007
ISBN: 978-80-968475-8-7
Počet stránek: 248
Sdílet
  Facebook   Twitter   Zobrazit adresu   Poslat e-mailem
Kde kniha žije?
v oblíbených 0x v oblíbených
v přečtených 0x v přečtených
v knihovně 2x v knihovně
k přečtení 0x k přečtení
právě čte 0x právě čte
si přeje 0x si přeje
Skrýt  

Všechny obaly

Skrýt  

Všechna vydání knihy

Nakladatelství (rok) ISBN Počet stránek Poznámka
Forza Music (2007) 978-80-968475-8-7 248

Milan Lasica je skvelým hercom, komikom, textárom, režisérom, moderátorom a taktiež aj divadelným riaditeľom.
Okrem toho je aj skvelým glosátorom niekedy "štátotvorných" a niekedy "banálnych" vecí a udalostí, s ktorými sa
dennodenne stretávame.

Doteraz ste sa s jeho fejtónmi mohli stretávať v periodickej tlači, ale v knihe Bodka (pomenovanej podľa rovnomennej
rubriky v časopise .týždeň) si ich môžete vychutnať všetky.

(více)  

Komentáře



Nové komentáře můžete vkládat po přihlášení | Nemáte zde účet? - Rychlá registrace

prkali
  3. 4. 2016, 20:36
"Ach, či je ten svet hrbatý..." Takto občas vzdychal môj starý otec, ročník 1888. Neviem, či mal nejaké konkrétne trápenie. Myslím, že vzdychal len tak. Preto, že sa to vždy akosi patrilo. Nepatrilo sa vykrikovať: "Ej, ale je dobre na svete!" To by bolo podozrivé a vzbudzovalo by to možno aj závisť. Hádam by sa eště znieslo zvolanie: "Ej, ale je sem-tam, ale naozaj len výnimočne, dobre na tom svete, inak mimoriadne hrbatom!" To by každý uznal ako objektívnu výpoveď o realite. Lenže takéto zvolanie je na prejav radosti pridlhé. Radosť, ako jedna z najvýznamnejších emócií, si žiada výkrik. Podobne ako bolesť. Ak vás dačo zabolí, skríknete: "Au!" Pretože bolesť treba vyjadriť stručne. Dá sa to aj poeticky. Ako otec Jula Satinského. Spadol na schodoch, udrel sa do hlavy, letń tak zadunelo, a keď k nemu pribehol Julo s výkrikom: "Otec, stalo sa ti niečo?", vstal a povedal: "Vrátila sa mi pameť." Takýto žart môže urobiť len dobre informovaný človek. Človek, ktorý počul, alebo skôr čítal, že pamäť sa vracia rovnakým spôsobom, ako sa stráca. A ešte musí mať ten človek mimoriadny zmysel pre humor, aby si v takej dramatickej chvíli na túto skutočnosť spomenul a sparodoval ju. Všetka česť.
Môj starý otec vzdychla zo zdravotných dôvodov. Vedel, že jajkanie, jojkanie, achkanie, prípadne jujkanie pomáha. Že sa pri tom človeku uľaví. Možno aj na tele, ale určite na duši.