Registrovat
Přihlášení
nebo
Ztracené heslo?
Na úvodní stránku Na úvodní stránku
Československá bibliografická databáze
Registrovat

Biely tesák

80%
4 1
Hodnotit lze až po přihlášení
Profil knihy je v jiném jazyce
Zavřít Chcete knihu okomentovat, hodnotit či ji uložit do svého knižního seznamu? Začnete zde

Biely tesák
Autor:


Nejnovější vydání:
Slovenský Spisovateľ - 2002
ISBN: 80-220-1182-7
Skrýt  

Všechny obaly

Skrýt  

Všechna vydání knihy

Nakladatelství (rok) ISBN Počet stránek Poznámka
Slovenský Spisovateľ (2002) 80-220-1182-7

V jednom zo svojich najrozsiahlejších príbehov, po ktorom už takmer storočie siahajú starí i mladí, Jack London pútavo rozohráva motív priateľstva v drsných podmienkach krásnej, ale zradnej aljašskej divočiny. Hoci jeho hrdina Biely tesák pochádza zo samého jej srdca, musí sa podriaďovať nielen vlčím, ale i ľudským zákonom. Na vlastnej koži spoznáva dobro i zlo spolu s necnosťami koruny tvorstva, ktorou nazýva sám seba človek. Prežitie vo večne sa meniacich podmienkach nezávisí len od jeho inteligencie, ale predovšetkým od schopnosti prispôsobiť sa podmienkam vo vlčej či ľudskej svorke. Všade - v prostredí bielych nehostinných hôr a plání, v povodí rieky Mackenzie medzi Indiánmi, v surových rukách Krásavca Smitha alebo v rodine Scottovcov v teplej Kalifornii - získava nové poznatky o príkorí a nespravodlivosti, ale aj o láske spoločnej všetkým živým tvorom.

(více)  

Komentáře



Nové komentáře můžete vkládat po přihlášení | Nemáte zde účet? - Rychlá registrace

whack
  27. 10. 2016, 20:49
Začína to tým, že krvilačná svorka dvadsiatich vlkov prenasleduje a postupne zahrdúsi všetkých šesť psov záprahu a jedného psovoda. Potom sa svorka pohrdúsi navzájom. Ostane len vlčica s jej mláďaťom, ktorých unesú indiáni. Matku priviažu na palicu a počas celej tretej kapitoly ich obidvoch bijú kyjakmi, palicami a hádžu po nich kamene. Potom matku predajú, a keď za kanoe, na ktorom ju odvádzajú, mláďa pláva, tak ho indián vyhodí na palubu a dobije padlom, a následne, keď na neho vĺča zavrčí, ho ešte pre istotu kopne... „Nikdy sa nesmie opovážiť uhryznúť boha, ktorý je jeho pánom a veliteľom.“ V tú noc začne mláďa kvíliť za mamou, tak ho indián zbije. Onedlho ho indián predá za alkohol belochovi, ktorý ho 2x zbičuje skoro do bezvedomia a vypúšťa ho z klietky len keď ho vypúšťa do ringu biť sa na život a na smrť so psami a vlkmi. Nasledujúca kapitola „Vláda nenávisti“ ...počkať, to čo vlastne čítam?! práve v tejto časti knihy som si uvedomil, že som neprečítal jediný odsek, ktorý by nebol ladený negatívne, a nemal som vybudovaný absolútne žiadny vzťah k žiadnej postave, dokonca ani k Tesákovi, ktorého popis nespočíval v ničom inom, len v tom ako trhá a zabíja iné psy. Keď som po dvadsiaty krát čítal rovnaký niekoľkostranový scenár ako psy sa snažili roztrhať Tesáka a on im na oplátku prehrýzal krky, tak ma to už fakt prestalo baviť. Po prečítaní úžasnej knihy Nehaňte vlka (Farley Mowat) som totiž čakal niečo podobné. Moja chyba. Román Biely Tesák vyšiel v časoch, kedy bolo ľudstvo posadnuté ovládnutím Prírody a vyzdvihovaním mýtického kultu pána tvorstva, a uvedomil som si to neskoro. „Divočina vôbec nerada pohyb. Život jej je tŕňom v oku, lebo život je pohyb, a divočina sa pohyb vždy snaží zničiť.“ Popis Tesáka bol tiež úchvatný: „...Bol ohavný tyran. Vládol oceľovou tvrdosťou. Slabých stíhal pomstou.“ Atď, atď.

Úplne prvý svetlý moment (doslova) nadišiel v trištvrtine knihy, príchodom Weedona Scotta na scénu. Následné dianie výrazne zmenilo atmosféru postupujúceho príbehu k lepšiemu. Kto chce preskočiť trýznenie zvierat a väčšinu psích zápasov, nech si otvorí rovno na kapitole „V zuboch smrti“. Koniec bol dosť emotívny a čítal som ho s očakávaním na najhoršie, pretože sa vyvíjal inak ako vo filme. Najpozitívnejšie na tejto knihe je, keď si človek uvedomí, ako sa zlepšil vzťah ľudí k zvieratám od tých čias zlatej horúčky.