Tri jaterničky

Jaternice tiahnu na Paríž je kniha od zahraničnej spisovateľky Clémentine Beauvais, ktorá sa rozhodla napísať knihu pre mladých dospievajúcich. Stretávame sa tu s témami, ako je priateľstvo, šikana a mnohými inými témami, ktoré sú dôležité pre túto skupinu ľudí. Príbeh sa začína mnoho kilometrov od Paríža a končí sa práve v tomto meste, nie síce veľkým happy endom, ale predsa len dobrým koncom. Fenomén, ktorý pred nedávnom spôsobil veľký boom okolo tejto knihy ma donútil siahnuť po nej. Musím povedať, že som neočakávala nič extravagantné, ani len svetoborné, pritom príbeh celkom prekvapil, aj keď sa našli rušivé elementy, ktoré ma donútili znížiť hodnotenie.

Začnime negatívami, nech to máme čo najskôr za sebou. Autorka zvolila celkom mätúci štýl písania, ktorý bol časťami krkolomný a nie je výnimkou, že sa ľahko stratíte v texte. Často do náhodných viet hodila myšlienku, ktorá jej práve prebleskla hlavou. V tej chvíli je možné, že čitateľ nevie, kde je sever a orientácia v príbehu si žiadala viac ako 50 strán. Až neskôr s odstupom času a celkovým nadhľadom dávali isté situácie zmysel.
Veľmi nekomfortnou formalitou boli prezývky postáv, ktorých pointa bola často uletená a nemala veľký význam. Pripadá mi to ako zbytočnosť, ktorá kazila kompozíciu potencionálneho príbehu. V knihách sú prezývky často veľkým pozitívom, keď sú zmysluplné a majú za sebou postavenú určitú udalosť. Niekomu to skrátka s takýmito vecami nejde a vtedy je lepšie nechať to radšej tak.


Spomeniem aj vysokú nerealistickosť príbehu, ktorá bola v mnohých ohľadoch veľmi vtipná, osviežujúca a príjemná, ale naopak, skryté pobádanie mládeže k neuváženým činom je celkom očividné.
Čo bolo naozaj dobre spracované, bola tématika príbehu. Ako dnešná mládež dokáže šikanovať ľudí, ktorí majú viac kíl ako je napísané v štandardných tabuľkách a následne si z toho spraviť celoškolský šikanovací fenomén, ktorý rapídne zmení život nevinným dievčatám. A ďalej aj nezmyselná obrana ich chorého výmyslu tvrdením, že ako veľmi to zmenilo život iným dievčatám, ktoré potom schudli a stali sa krásnymi. Čo je v tomto prípade krásne, je veľmi rozporuplná téma, pretože každý krásu vníma inak. Donútiť človeka, aby sa prezentoval tak, ako chce okolie a nie on sám, to je hanba ľudstva.

Aj na toto odkazuje dielo, ktoré má zložitú a nesympatickú štylistiku, ale príbeh je viac ako ponúka táto doba. Je to aj dôkazom toho, že bodyshaming stále existuje a existovať bude, pokiaľ s tým niečo neurobíme my sami. Každý musí začať od seba a v prvom rade, musí začať hľadieť na seba, až potom podávať pomocnú ruku okoliu, ktoré vyslovene o pomoc prosí. Je príjemné, že aj keď je kniha určená mladšiemu publiku, rozoberá tému, s ktorou sa v dnešných časoch stretávajú už malé deti a učí ich, že treba ísť vytrvalo za svojimi snami a netreba sa vzdávať po každej hlúposti, ktorou sa nás snaží okolie zhodiť.

Ukazuje tým deťom aj to, že príde obdobie, kedy si s rodičmi rozumieť nebudú, ale pritom oni budú pri nich vždy stáť a nech sa stane čokoľvek, stále sú to ich rodičia, ktorí sa budú o deti strachovať.

Sú to len také detaily, ktoré vyplývajú po dočítaní knihy. V skutočnosti je to veľmi svieži príbeh, ku ktorému sa radi vrátite len tak, keď budete mať čitateľskú krízu alebo depku. Mne osobne tento príbeh dal niečo, čo si do života odnášam a verím, že si kniha nájde aj ľudí, ktorí ju budú bezhranične zbožňovať.

Recenze od Aneta - @knihomolka_knihomolke