Olivovník
Profil knihy je v jiném jazyce
Všechny obaly
O čem je kniha Olivovník?
Pred vyše dvadsiatimi rokmi strávila baletka Helena čarovné prázdniny na Cypre, kde mal jej krstný otec Angus prekrásnu vilu, a prežila tam aj prvú lásku. Po Angusovej smrti vilu zdedila a teraz sa s rodinou a priateľmi vracia na ostrov. Helena dúfa, že tu spoločne strávia nádherné leto, no len čo otvorí dvere Pandory, zmocní sa jej čudný pocit, že práve odchýlila mytologickú skrinku plnú zla a nástrah. Pod idylickou krásou domu číhajú tajomstvá, ktoré sa po rokoch vynárajú na povrch.Olivovník je láskavý a dojímavý príbeh o tom, ako sa správame, keď sme primladí a nevieme riešiť životné situácie. Je aj o tom, ako polopravdy a klamstvá podkopávajú ľudské vzťahy, ako môže pocit viny a zrady rozdeliť aj najbližších členov rodiny a priateľov a ako láska, lojálnosť a čestnosť vytvárajú spojivo, ktoré nás podrží aj v najťažších časoch. (Založil/a: AnnaSl)
)
(Zobrazit ukázku
)
Statistiky
Vydání
Komentáře
Keď som zistila, že bude reč o rodinných tajomstvách, môj mozog si uviazal okolo krku luxusný podbradník a ďalej sa nestaral. Pranie špinavého prádla, to je moje, Kelišová môže ísť do diskrétnej prdele. Rozhodne som nečakala, ako veľmi ma dokáže príbeh pohltiť, dojať a zaujať a ako ťažko sa mi bude od knihy odchádzať. Lucinda však nádherne opísala atmosféru starobylého sídla uprostred nádhernej prírody, pretkanú tajomnou históriou, a do toho nenásilne vsadila veľa lásky. Olivovník rozpráva o prepletených osudoch, o náhodách, ktoré môžu život nepríjemne vychýliť z trajektórie, a o zložitých životných rozhodnutiach.
Příjemný oddechový příběh. Akorát nemá na strhující román Sedem sestier.
Líbily se mi zápisy z deníků na celé knize. Ale nemůžu za zdít ani současný děj, který taky nebyl špatný, ale moc se tam motal.
Líbily se mi zápisy z deníků na celé knize. Ale nemůžu za zdít ani současný děj, který taky nebyl špatný, ale moc se tam motal.
Lucindine knihy mám veľmi rada. má, mala naozaj veľký rozprávačský talent. je veľká škoda, že už nie je medzi nami a nenapíše žiadnu novú knihu. jedinou útechou môže byť to, že sa postupne prekladajú tie čo napísala. teším sa na každú jednu. rovnako tomu bolo aj pri Olivovníku. nejdem ho porovnávať so Siedmymi sestrami (tie sú iná liga), ale asi prvý krát od kedy čítam jej knihy sa u mňa dostavilo malilinké sklamanie. autorkine knihy si ma väčšinou získajú hneď na začiatku. tu to trochu trvalo. kniha ma chytila, to áno, ale nedržala ma zaháknutú, nepoháňalo ma to otáčať stránky s takou vervou ako inokedy.
u Lucindiných kníh som si zvykla na určitú retrospektívu v rozprávaní, prostredníctvom, ktorej spoznávame postupne minulosť postáv, skladáme si celkový obraz a vďaka ktorej lepšie vieme pochopiť postavy v súčasnosti. Olivovník sa tomuto vzorcu vymyká a primárne sa odohráva v jednom časovom období a na jednom mieste. tentoraz nám teda Lucinda ponúkla o niečo komornejší príbeh, ako inokedy. zasadila ho do prostredia vily Pandora, na Cypruse.
príbeh sa odohráva počas jedného leta na čarovnom ostrove. leta, po ktorom obyvatelia vily nemusia byť rovnakí, leta, ktoré všetko zmení. tak ako Pandorina skrinka v sebe niečo ukrývala, tak aj vila v sebe niečo skrýva. ide o tajomstvá jej obyvateľov, ktoré môžu byť rovnako zničujúce. každá z postáv si nesie svoju malú pandorinu skrinku, svoje tajomstvá. napr. návrat do vily pre jednu z nich prináša aj spomienky, ktoré znamenajú tajomstvá a na ktoré by najradšej zabudla a pochovala ich hlboko. tak ako plynulo leto a život ich obyvateľov, tak ich tajomstvá začínali vrieť, postupne vychádzať na povrch a ovplyvňovať všetko na okolo.
práve tu mi chýbala tá retrospektíva, na ktorú som u Lucindy zvyknutá a ktorá by mi lepšie pomohla pochopiť správanie postáv teraz. dočkali sme sa jej však až na konci a v trochu zrýchlenej podobe. práve skrz jej absenciu som si nedokázala k postavám vytvoriť taký vzťah. keby v knihe teda boli dve časové roviny, tak je to inak dokonalé.
aj napriek menším výtkam a zmiešaným pocitom, ktoré som počas čítania mala, po jej dočítaní sa u mňa dostavil ten pocit aký mám u Lucindiných kníh. je Olivovník krásnym a silným príbehom. príbehom o tom ako tajomstvá môžu byť zničujúce, ale ich držanie v sebe ešte viac. príbehom o láske a o jej rôznych podobách. občas to bolo miestami však trochu predvidateľné. stačilo dávať pozor a niektoré veci sa dali ľahko odhadnúť (napr. identita Alexovho biologického otca alebo kto si nakoniec získa jeho srdce). ak máte radi autorkinu tvorbu, určite po knihe siahnite.
u Lucindiných kníh som si zvykla na určitú retrospektívu v rozprávaní, prostredníctvom, ktorej spoznávame postupne minulosť postáv, skladáme si celkový obraz a vďaka ktorej lepšie vieme pochopiť postavy v súčasnosti. Olivovník sa tomuto vzorcu vymyká a primárne sa odohráva v jednom časovom období a na jednom mieste. tentoraz nám teda Lucinda ponúkla o niečo komornejší príbeh, ako inokedy. zasadila ho do prostredia vily Pandora, na Cypruse.
príbeh sa odohráva počas jedného leta na čarovnom ostrove. leta, po ktorom obyvatelia vily nemusia byť rovnakí, leta, ktoré všetko zmení. tak ako Pandorina skrinka v sebe niečo ukrývala, tak aj vila v sebe niečo skrýva. ide o tajomstvá jej obyvateľov, ktoré môžu byť rovnako zničujúce. každá z postáv si nesie svoju malú pandorinu skrinku, svoje tajomstvá. napr. návrat do vily pre jednu z nich prináša aj spomienky, ktoré znamenajú tajomstvá a na ktoré by najradšej zabudla a pochovala ich hlboko. tak ako plynulo leto a život ich obyvateľov, tak ich tajomstvá začínali vrieť, postupne vychádzať na povrch a ovplyvňovať všetko na okolo.
práve tu mi chýbala tá retrospektíva, na ktorú som u Lucindy zvyknutá a ktorá by mi lepšie pomohla pochopiť správanie postáv teraz. dočkali sme sa jej však až na konci a v trochu zrýchlenej podobe. práve skrz jej absenciu som si nedokázala k postavám vytvoriť taký vzťah. keby v knihe teda boli dve časové roviny, tak je to inak dokonalé.
aj napriek menším výtkam a zmiešaným pocitom, ktoré som počas čítania mala, po jej dočítaní sa u mňa dostavil ten pocit aký mám u Lucindiných kníh. je Olivovník krásnym a silným príbehom. príbehom o tom ako tajomstvá môžu byť zničujúce, ale ich držanie v sebe ešte viac. príbehom o láske a o jej rôznych podobách. občas to bolo miestami však trochu predvidateľné. stačilo dávať pozor a niektoré veci sa dali ľahko odhadnúť (napr. identita Alexovho biologického otca alebo kto si nakoniec získa jeho srdce). ak máte radi autorkinu tvorbu, určite po knihe siahnite.
4.5/5
Vitajte. Víta vás vila Pandora. Pandora, ktorá po privítaní vytiahne na svetlo všetky vaše tajomstvá.
Ocitáme sa na Cypre a to prostredie, leto a teplo sa mi vrývalo do kože každou stranou vďaka skvele navodenej atmosfére. Naozaj mám chuť sa hneď zbaliť a ísť si posedieť pod olivovník na Cyprus a vychutnávať si miestny vzduch a pokoj.
Olivovník je najnovšie preložené autorkino dielo a je úplne dokonalé. Sledujeme príbeh viacerých generácií a ako im tajomstvá ovplyvnili životy. Kniha má pomalšie tempo a vyvoláva vo vás pocit, že je predsa jasné aká je pravda a nemá vás čo prekvapiť. O to väčší šok bol, keď sa tajomstvá začali odkrývať a nastávali vysvetlenia, ktoré by mi ani náhodou nenapadli a vlastne sa nemáte poriadne kedy nudiť ale hltáte každé slovo, každý opis.
Každá postava v príbehu má svoje dôležité miesto čo sa mne veľmi páčilo. Každá bola niečim jedinečná aj keď nie všetky boli sympatické. Ich prepletajúce sa životy som dychtivo sledovala a určite by som im dopriala viac strán navyše zo súčasnosti.
Autorka krásne vystihla podstatu rodiny. Ukázala jej svetlé aj temné stránky. Nič neprikrášlovala a všetko podala s dávkou empatie, vďaka čomu som mnohé emócie prežívala spolu s postavami.
Počas čítania som mala rôzne teórie o pokračovaní ich životov ale či som ostala spokojná si musím ešte premyslieť.
Vitajte. Víta vás vila Pandora. Pandora, ktorá po privítaní vytiahne na svetlo všetky vaše tajomstvá.
Ocitáme sa na Cypre a to prostredie, leto a teplo sa mi vrývalo do kože každou stranou vďaka skvele navodenej atmosfére. Naozaj mám chuť sa hneď zbaliť a ísť si posedieť pod olivovník na Cyprus a vychutnávať si miestny vzduch a pokoj.
Olivovník je najnovšie preložené autorkino dielo a je úplne dokonalé. Sledujeme príbeh viacerých generácií a ako im tajomstvá ovplyvnili životy. Kniha má pomalšie tempo a vyvoláva vo vás pocit, že je predsa jasné aká je pravda a nemá vás čo prekvapiť. O to väčší šok bol, keď sa tajomstvá začali odkrývať a nastávali vysvetlenia, ktoré by mi ani náhodou nenapadli a vlastne sa nemáte poriadne kedy nudiť ale hltáte každé slovo, každý opis.
Každá postava v príbehu má svoje dôležité miesto čo sa mne veľmi páčilo. Každá bola niečim jedinečná aj keď nie všetky boli sympatické. Ich prepletajúce sa životy som dychtivo sledovala a určite by som im dopriala viac strán navyše zo súčasnosti.
Autorka krásne vystihla podstatu rodiny. Ukázala jej svetlé aj temné stránky. Nič neprikrášlovala a všetko podala s dávkou empatie, vďaka čomu som mnohé emócie prežívala spolu s postavami.
Počas čítania som mala rôzne teórie o pokračovaní ich životov ale či som ostala spokojná si musím ešte premyslieť.






